Pridan: 02.07.2013 | |
Časté otázkyZdruženie pre zatepľovanie budov sa rozhodlo začať svoju internetovú stránku odpoveďami na najčastejšie otázky súvisiace so zatepľovaním budov. Veríme, že si tak do budúcnosti vytvoríme úzky kontakt so všetkými, čo sa o zatepľovanie zaujímajú a že im aj dobre poradíme. Súčasne očakávame, že Vaše otázky pomôžu i združeniu poznať Váš názor a zobrať si z neho i poučene. Samozrejme, pokiaľ otázka bude príliš osobná, odpovieme mailom alebo inou formou. Otázky hodné zovšeobecnenia doplníme.
1) Čo je potrebné urobiť skôr než sa vlastníci bytov rozhodnú zatepliť svoj dom?
2) Je pre všetky paneláky vhodný jeden spôsob zatepľovania? Ak áno, ktorý? Zatepľovacie systémy sa odlišujú svojou podstatou pôsobenia. Známe sú v zásade dva princípy zatepľovacích systémov: kontaktné a odvetrané. Okrem fyzikálnej podstaty sa odlišujú aj skladbou a cenou. Pre panelové budovy sú dostačujúce a vyhovujúce kontaktné zatepľovacie systémy, ktoré na stavebný trh dodávajú viaceré firmy, ktoré by mali mať o nich doklady preukazujúce zhodu vlastností s požiadavkami, ktoré sú vymedzené právnymi a technickými predpismi. Podstatou je, aby sa pri zateplení uplatnili systémy, pre ktoré boli vydané doklady preukazovania zhody. Ďalšou dôležitou stránkou je zohľadnenie vlastností stavebných konštrukcií bytového domu v spracovaní projektovej dokumentácie zateplenia. Táto projektová dokumentácia poslúži ako podklad aj po ukončení životnosti zateplenia (predpokladaná životnosť je 30 rokov).
3) Koľko financií je potrebné investovať do technického (papierového) projektu zatepľovania?
Papierový projekt je v zmysle všetkých právnych predpisov spodrobňujúcich stavebný zákon projektová dokumentácia. Koľko financií je potrebné investovať je zložitou otázkou. Tejto otázke by malo predchádzať, čo má projektová dokumentácia obsahovať a v akej kvalite by mala byť spracovaná. Rozhodne platí, že najlacnejšie nemusí byť najlepšie. Isteže môže platiť aj opak. Ak však je súčasťou prehliadka budovy, spracovanie odborného posudku, návrh zatepľovacieho systému a hrúbky tepelnej izolácie na základe tepelnotechnického posudku s preukázaním hygienického a energetického kritéria, prípadne statický posudok, projekt požiarnej bezpečnosti, projekt organizácie výstavby, rozpočet a samozrejme súbor výkresovej dokumentácie vrátane detailov a návrh vytvárania výstužnej vrstvy vrátane farebného, resp. architektonického riešenia je potrebné hovoriť rádovo o sume 4-7 000 EUR. Je potrebné zdôrazniť, že projektant preberá zodpovednosť za daný návrh a zabezpečenie funkčných vlastností zateplených stavebných konštrukcií počas celej životnosti zateplenia budovy.
4) Akú životnosť má zateplenie?
Ako bolo uvedené, zateplenie by podľa našich predpisov malo mať životnosť 30 rokov. Podľa ETAG 004 – metodického predpisu na europské technické osvedčenie kontaktné zatepľovacie systémy v Europskej únii majú preukázať životnosť minimálne 25 rokov.
5) Vyžadujú kontaktné zatepľovacie systémy špeciálnu starostlivosť?
Kontaktné zatepľovacie systémy majú ako povrchovú úpravu omietky. Vzťahujú sa teda na ne podmienky údržby rovnaké ako pre akékoľvek iné povrchové úpravy. Samozrejme, že je potrebné ošetriť prípadne vzniknuté trhliny a po 15-ich rokoch je možné predpokladať potrebu väčšej opravy vrátane obnovy farebného vzhľadu.
6) Existuje pre paneláky aj iný ekonomický spôsob úspory energie než je zatepľovanie?
Zníženie spotreby tepla na vykurovanie je iba jedným z priaznivých účinkov zateplenia. Isteže, najväčšia úspora je nekúriť. Každé zníženie teploty vnútorného vzduchu pri zachovaní pôvodného stavu prináša so sebou zvýraznenie vplyvu tepelných mostov a vznik hygienických nedostatkov – plesní. Samotný zásah do vykurovacieho systému nie je riešením problémov stavebných konštrukcií panelových, ale aj tehlových domov. Riešením nie je ani zabudovanie kvalitných otvorových výplní. Najvhodnejšia je komplexná obnova bytových domov.
7) Ovplyvňuje farba efektívnosť zateplenia? Vraj sú vhodnejšie svetlé odtiene, prečo je to tak?
Požiadavka na farbu vonkajšej povrchovej úpravy súvisí s tepelnou prijímavosťou (akumuláciou) tepla a dĺžkovými zmenami vplyvom rozdielu teplôt. Zvýšenie teploty vrstvy spôsobuje väčšie dĺžkové zmeny. Pohltivosť tepla ovplyvňuje farba povrchu. Tmavšie odtiene spôsobujú väčšie zohriatie povrchu.
V našich klimatických podmienkach je jednoznačne vhodné iba zatepľovanie zvonka. Zateplením zvonka sa prekryjú všetky tepelné mosty a zníži sa teplotné namáhanie nosných konštrukcií. Nosná konštrukcia sa dostáva celoročne do pôsobenia kladných teplôt. Pri zateplení zvnútra sú iným režimom namáhané stavebné konštrukcie v oblasti stykov obvodového plášťa a vnútorných konštrukcií (stropy, steny) a iným ostatná časť obvodového plášťa. Na vonkajšom povrchu to môže spôsobiť vznik ďalších trhlín. Obyčajne dochádza ku kondenzácii vodnej pary na rozhraní zateplenia a pôvodného vnútorného povrchu. Obyčajne v okrajových častiach (v kútoch), najmä posledného podlažia, vznikajú plesne.
9) Aké sú najčastejšie chyby pri zatepľovaní?
Je ich mnoho, ale vyplývajú hlavne z nedostatočnej prípravy (nekvalitne spracovanej projektovej dokumentácie alebo jej úplnej absencie), nekvalitnej práce zhotoviteľa a zo snahy zlacňovať realizáciu či už vplyvom kombinácie vrstiev vytváraním z materiálov iného systému, alebo vynechaním, napr. rôznych profilov a tmelov.
10) Ako sa im vyhnúť?
Asi jediným spôsobom: rešpektovaním odborníkov aj keď nie sú lacní, ale vykonajú zodpovednú prácu; týka sa to projektantov, zhotoviteľov, ale aj technického dozoru.
11) Súčasné novostavby bytových domov sa stavajú už so zateplením, alebo to nie je pravidlom?
Na trhu je dostatok stavebných výrobkov, ktoré umožňujú dosiahnutie požadovaných parametrov aj bez dodatočného zateplenia. Technológia dodatočného zateplenia (ako to vyplýva aj z terminológie) je určená najmä na zabezpečenie požadovaných parametrov tepelnej ochrany existujúceho, v minulosti postaveného fondu. Pri realizácii nosnej časti obvodového plášťa novej budovy ako monolitickej železobetónovej konštrukcie je dodatočné zateplenie nevyhnutnosťou. Tu je však vhodné uplatniť, v závislosti na účele stavby, odvetrané zatepľovacie systémy.
12) Bolo dodatočné zatepľovanie panelákov potrebné aj v iných štátoch alebo je to špecifikum Slovenska?
S dodatočným zatepľovaním sa v tzv. západnej (resp. vyspelej) Európe začalo už v 60-tych rokoch. Zatepľovanie teda v súčasnosti v týchto krajinách už nie je takou veľkou témou, lebo tieto práce majú na väčšej časti fondu budov za sebou.
13) Aké systémové poruchy sú problémom slovenských panelákov?
Bytové domy v Slovenskej republike sú postavené v 23. krajských materiálových variantách. Systémové poruchy týchto panelových domov vyjadrujú poruchy, ktoré nemohol ovplyvniť uživateľ svojím konaním,ale na druhej strane pokial by sa tieto poruchy neodstranili včas, mohli by viesť až k haváriám. Ich odstránenie jednoznačne predchádza postupu obnovy bytového domu. Postupne bolo vytypovaných 12 systémových porúch, ktoré súvisia s konkrétnymi stavebnými sústavami a sú obsiahnuté v prílohe zákona č.443/2010 Z. z. o dotáciach na rozvoj bývania a o sociálnom bývaníi spolu s návrhom riešenia ích odstránenia.
14) Kde sa správca môže informovať, ak chce dať skontrolovať stav domu?
Podľa podmienok stanovených v zákone č. 443/2010 Z.z. odborný posudok, ktorým sa potvrdzuje alebo nepotvrdzuje výskyt systémovej poruchy, spracováva autorizovaný inžinier zapísaný v zozname Slovenskej komory stavebných inžinierov alebo organizácia, ktorá takéto osoby zamestnáva.
15) Majú nárok na štátnu dotáciu (na opravu poruchy) aj obyvatelia domu, v ktorom sú všetky byty v osobnom vlastníctve?
Podmienky pre poskytovanie dotácie na odstránenie systémových porúch nerozlišujú typ vlastníctva bytov.
16) V akom prípade strácajú obyvatelia domu nárok na štátnu dotáciu?
Všetky tieto dôvody sú uvedené v už spomínanom zákone č. 443/2010 Z.z. Jednoznačne však vtedy, ak sa na ich dome systémová porucha nevyskytuje, alebo s odstraňovaním systémovej poruchy začali skôr, ako bola prijatá ich žiadosť na poskytnutie dotácie.
17) Môžu opravy systémových porúch realizovať bežné stavebné firmy, alebo sú potrebné špecializované? Ťažko rozlíšiť, čo je to bežná alebo špecializovaná firma. Rozhodne by sa mala preukázať referenciami. Ak je súčasťou odstraňovanie systémovej poruchy zateplením, je nevyhnutné využiť služby firmy, ktorá je nositeľom licencie na práce zatepľovania. Licencie vydáva Technický a skúšobný ústav, n. o. v Bratislave.
18) Existuje termín, do ktorého najneskôr je možné žiadať o štátnu dotáciu na odstránenie systémovej poruchy? Podľa platného zákona č. 443/2010 Z.z. pre všetky formy žiadostí o dotácie stanovený termín do konca februára bežného roka. Žiadosti príslušné krajské úrady začínajú preberať po ujasnení výšky dotácie, čiže obvykle po 1. januári bežného roka.
19) Je možné pri odstránení systémových porúch uplatniť ako riešenie zatepľovanie budovy. V prílohe spomínaného zákona č. 443/2010 Z.z. je popísaných 12 systémových porúch i s návrhom vhodného riešenia odstránenia tejto poruchy. U 9 systémových porúch je ako súčasť vhodného riešenia odstránenia poruchy navrhnuté zatepľovanie.
20) Aké ďalšie známe formy finančnej podpory obnovy bytovej budovy, konkrétne zatepľovania sú dostupné ?
Je ích niekoľko a je potrebné poznať nielen formu a výšku podpory, ale aj ích výhodnosť a podmienky poskytovania. ŠFRB poskytuje výhodný stavebný úver na 20 rokov na účel podpory obnovy bytovej budovy až do výšky 8000 Sk / m2 podlahovej plochy, tohto roku s 1% úrokovou sadzbou. Úver sa poskytuje len raz, preto je ho predovšetkým vhodné využiť na komplexnú obnovu bytovej budovy.
Účelové úvery na obnovu ( rekonštrukciu ) bytovej budovy poskytujú stavebné sporiteľne , ale aj ďaľšie bankové subjekty. Využiť ponuku stavebných sporitelní je výhodné najmä vtedy, ak sme začali šetriť skôr.Treba však preukázať našetrených 10 % celkových prostriedkov, pri medziúvere u 1.SS stačí v súčasnosti 5 %. V ponuke komerčných bánk je možnosť rýchlejšieho získania úveru a v niektorých prípadoch i výhodnejšia forma ručenia.
Obnovu bytovej budovy je možné riešiť aj cez hypotekárne úvery. Tieto úvery sa poskytujú v rozpätí 100 tisíc – 500 tisíc Sk s výhodnou lehotou splatnosti 10 – 20 rokov. Horná hranica úveru je obmedzená hodnotou založenej nehnuteľnosti, najviac však do výšky 70 % ceny nehnuteľnosti.
21) Čo rieši Usmernenie MVRR SR z 24. 8. 2007 k problematike spôsobu povoľovania zmien dokončovaných stavieb - stavebných úprav súvisiacich so zmenou tepelnej ochrany budov dodatočným zatepľovaním ?
Zmeny oproti poslednému Usmerneniu MVRR SR z 9. 2. 2005 k tejto problematike sú vyvolané novými právnymi predpismi na energetickú hospodárnosť. Oproti pôvodnému zneniu z ktorého sa vychádza boli zmenené tieto časti textu usmernenia „Projekt pre realizáciu by mal obsahovať aj riešenie všetkých zásadných detailov (napr. detaily obvodového plášťa, detaily okien a ich osadenia, detaily strechy, detaily balkónov, lodžií a terás, detaily súvisiace s navrhovaním výstužnej mriežky v zatepľovacích systémoch vyplývajúce zo zásad riešenia protipožiarnej bezpečnosti, odsúhlasených Prezídiom hasičského a záchranného zboru), ktoré pri ich nesprávnom zhotovení môžu negatívne ovplyvniť výsledný efekt zatepľovania budov (napr. tepelnými mostami, zatekaním a pod.), čo môže stavebný úrad podľa okolností konkrétneho prípadu zabezpečiť aj v podmienkach stavebného povolenia (§ 66 ods. 3 písm. a) stavebného zákona). Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, budovy na ktoré sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona musia spĺňať minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť nových budov určené technickými normami (predovšetkým STN 73 0540, pri významne obnovovaných budovách treba splniť aspoň kritéria minimálnych požiadaviek stanovené STN 73 0540 : 2002).Pri významnej obnove budovy, ktorej súčasťou je podľa zákona č. 555/2005 Z.z. aj tepelná ochrana zateplením jej obvodového plášťa treba dosiahnutie potrebných tepelnotechnických kritérií zabezpečiť (preukázať) postupom stanoveným v § 4 ods. 3 tohto zákona, pri akceptovaní vyhlášky MVRR SR č. 311/2009 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon č. 555/2005 Z.z. Na stavebné úpravy súvisiace so zatepľovaním budov alebo ich častí, ktoré spĺňajú kumulatívne všetky 4 kritériá podľa § 55 ods. 2 písm. c) stavebného zákona
Je možné odporúčať nasledovnú postupnosť krokov :
1/ zistiť či na danej budove je možné uplatniť systémové poruchy, na ktoré sa poskytuje dotácia štátu. Ak áno, súčasťou navrhovaného riešenia u 9 z 12 systémových porúch je zatepľovanie budov. Upresňuje to zákon č. 443/2010 Z. z.
2/ využiť program obnovy bytovej budovy u ŠFRB, najmä ak chceme obnovu budovy riešiť komplexne. ŠFRB požaduje na zatepľovací systém doklad preukazovania zhody, zatepľovanie musí robiť firma s udelenou licenciou a súčasťou obnovy sú nevyhnutné stavebné úpravy oprav vystupujúcich časti stavby. Po realizácii zatepľovania sa musí hydraulicky vyregulovať ústredné vykurovanie. ŠFRB poskytuje najvyšší úver s najnižšou úrokovou sadzbou na najdlhší čas, ale ten sa môže skrátiť formou ručenia. Podporu je možné poskytnúť len raz,
3/ využiť ponuku stavebných sporiteľní pre obnovu a rekonštrukciu bytov, najmä ak sme začali šetriť skôr. Treba však preukázať našetrených 10 % celkove požadovaných prostriedkov, počítať s medziúverom (stačí aj 5% našetrených prostriedkov) a neskôr s úverom. Je potrebné vždy si preveriť aktuálny stav podmienok sporitelní.
4/ posúdiť ponuky 10 komerčných bank a ich účelové ponuky na obnovu a rekonštrukciu budovy. V ponuke je možnosť rýchlejšieho získania úveru a v niektorých prípadoch i výhodnejšia forma ručenia. V ponuke je i kombinácia foriem podpory a tieto ponuky sú výhodné pri dopĺňaní riešenia obnovy, kedy sa nedá už využiť ŠFRB.
23) Oknami uniká najviac tepla, nie je preto výhodné radšej vymeniť okná ako zatepliť steny?
Oknami uniká naozaj najviac tepla, preto okná sú zdrojom najväčších úspor. Samozrejme záleží aj na ich ploche a tým podiele na celkových tepelných stratách. Staré drevené zdvojené okná majú vysoký súčiniteľ prechodu tepla, majú vysokú infiltráciu, majú nevhodné a často i nefunkčné kovanie. Sú väčšinou po reálnej životnosti a určite po tzv. životnosti morálnej. Okná, aspoň všade tam, kde nie je nútené vetranie, zabezpečujú aj výmenu vzduchu v miestnosti. Ovplyvňuje sa tým relatívna vlhkosť vzduchu v miestnosti. Krátkym, ale intenzívnym vetraním sa vymení vlhký vnútorný vzduch za vzduchu vonkajší s nízkym obsahom vlhkosti. Výmena okien by sa mala uskutočniť pred zateplením obvodového plášťa, čím sa zvýši teplota na vnútornom povrchu obvodového plášťa. Výmenou okien za nové, tesnejšie sa mení vlhkostný režim v miestnostiach. Pri zníženej výmene vzduchu narastá relatívna vlhkosť vzduchu, čím môže pri nezmenených tepelnoizolačných vlastnostiach obvodového plášťa skôr dochádzať k rastu plesni. Zvýšením vnútornej povrchovej teploty obvodového plášťa vplyvom zateplenia na vonkajšom povrchu, vrátane ostenia, nadpražia, parapetu, sa toto nebezpečie odstráni.
24) Je pravda, že zateplením, najmä pri tepelnej izolácii na báze penového polystyrénu (EPS), sa konštrukcia príliš uzavrie a „nedýcha"?
Vlhkostné vlastnosti stavebných materiálov charakterizuje faktor difúzneho odporu a stavebných konštrukcii difúzny odpor. Čím je hodnota faktora difúzneho odporu nižšia, tým materiál lepšie prepúšťa vodnú paru. Difúzny odpor závisí aj na hrúbke materiálu. Vhodnosť použitia jednotlivých tepelnoizolačných materiálov (tepelná izolácia na báze minerálnej vlny alebo penového polystyrénu) závisí na vlastnostiach pôvodných konštrukcii a na obsahu vlhkosti a teplote vzduchu v miestnostiach budovy. Rozhodujúcou podmienkou pre výber tepelnoizolačného materiálu, ale aj zatepľovacieho systému je účel budovy. V budovách na bývanie, administratívnych budovách apod. nepôsobia významné zdroje vlhkosti a preto je možné na zateplenie uplatniť kontaktné zatepľovacie systémy s tepelnou izoláciou či z penového polystyrénu alebo minerálnej vlny. Budovy, ako napr. plavárne s vnútorným režimom užívania namáhaným vysokou vlhkosťou, je potrebné zatepliť odvetraným zatepľovacím systémom s tepelnoizolačnou vrstvou na báze minerálnej vlny. Vhodnosť uplatnenia navrhovaného systému je vždy potrebné preukázať výpočtom.
25) Ako sa správať, aby sa predpokladané úspory dosiahli ?
Ak sa aj uskutočnia všetky opatrenia, ktoré prinášajú úspory energie a tieto práce budú vykonané v potrebnej kvalite vytvoril sa len predpoklad pre dosiahnutie úspor energie. Skutočné úspory energie ovplyvní vlastník svojím správaním. Správne zateplená budova i pri 21-22 stupňov tepla vytvára potrebnú vnútornú pohodu a preto túto teplotu je potrebné pravidelne regulovať cez termostatické ventily. Treba si vytvoriť vlastný režim nastavenia teplôt v jednotlivých miestnostiach. Veľkú pozornosť je potrebné venovať vetraniu. Má byť intenzívne a pomerne krátke. Podobne sa je potrebné správať i pri spotrebe teplej vody a elektriny. Konečné úspory energie v byte a v bytovom dome ovplyvňuje jeho vlastník svojím správaním zameraným na šetrenie energii v byte a v budove
26) Kedy môže výrobca zatepľovacieho (tepelnoizolačného) systému uplatňovať na svoj výrobok značku CE ? Na hodnotenie zhody skladaného výrobku „Tepelnoizolačný systém na vonkajšiu tepelnú ochranu stien" (skupina výrobkov č. 2101 podľa prílohy č. 1 Vyhlášky MVRR SR č. 558/2009 Z. z.) nie je spracovaná európska harmonizovaná norma a preto sa na výrobok musí vypracovať európske technické osvedčenie (ETA) a to podľa pokynu ETAG 004, ktorý schválila EOTA (Európska organizácia pre technické osvedčovanie). Osvedčovacie miesto (v SR TSÚS n. o.) po uzavretí zmluvy s výrobcom spracuje návrh ETA a hodnotiacu správu (Evoluation Report). Návrh ETA a hodnotiacu správu, ktorá predovšetkým obsahuje výsledky skúšok odošle na pripomienkovanie hovorcom všetkých členských státov EÚ a až po získaní všeobecného súhlasu vydá osvedčovacie miesto ETA jeho výrobcovi. ETA je však len technická špecifikácia. Vlastné preukazovanie zhody posúdi výsledky získané v procese osvedčovania a tieto musia byť uznané notifikovanou osobou. ETA v spojení s postupmi preukazovania zhody umožňuje výrobcom umiestniť na výrobok CE označenie. 27) Aký význam má pre vlastníka budovy výber zhotoviteľa, ktorý má licenciu ? Pri výbere zhotoviteľa zatepľovacích prác na stavbe, ktorý má na tieto práce licenciu od TSÚS n. o., si vlastník vyberá aj systém zatepľovania. Kvalita prác zhotoviteľa je kontrolovaná treťou nezávislou stranou, ktorá je akreditovaným inšpekčným orgánom pre overovanie kvality stavebných prác a realizuje sa systém zatepľovania na ktorý je doklad preukazovania zhody podľa zákona č. 90/1998 Z. z. o stavebných výrobkoch v znení neskorších predpisov. Kvalifikácia zhotoviteľa akreditovaným inšpekčným orgánom je požadovaná normou STN 73 2901 a tá je záväzná cez § 43g ods. 2 Stavebného zákona. 28) Do akých výšok stavby a za akých podmienok je v zatepľovacom systéme možno uplatniť EPS (penový polystyrén) ? V zmysle článku 117a zmeny 8 STN 73 0802 je zrejmé, že pri stavbách s požiarnou výškou do 22,5 m je možné použiť v kontaktných zateplovacích systémoch do výškovej polohy požiarneho úseku najviac 22,5 m tepelnú izoláciu s triedou reakcie na oheň E (podľa STN EN 13 501-1) alebo tepelnú izoláciu horľavosti A alebo B (podľa STN 73 0861 alebo STN 73 0862) a kontaktný zateplovací systém musí mať triedu reakcie na oheň najviac B-s1, d0. Pri požiarnej výške nad 22,5 m musí sa od tejto výšky použiť tepelná izolácia s triedou reakcie na oheň najviac A2-s1, d0, (podľa STN EN 13 501-1) alebo tepelná izolácia horľavosti A alebo B (podľa STN 73 0861 alebo STN 73 0862) a kontaktný zateplovací systém musí mať triedu reakcie na oheň najviac A2-s1, d0. Prvú podmienku splňa EPS uvádzaný v dokladoch preukazovania zhody pre tepelnoizolačné kontaktné systémy a je možné použiť ho do požiarnej výšky 22,5 m, prípadne pri vyšších budovách ho kombinovať a uplatňovať len do výšky 22,5m
29) Podľa čoho sa navrhuje hrúbka tepelnej izolácie v zatepľovacom systéme ? Hrúbka tepelnej izolácie v kontaktnom zatepľovacom systéme (KZS) aplikovanom na obvodovom plášti sa navrhuje postupmi, ktoré vyplývajú z STN EN ISO 6946 a STN EN ISO 13790, pričom je potrebné preukázať splnenie štyroch kritérií reprezentujúcich požiadavky na tepelnú ochranu stavebných konštrukcií a budov podľa STN 73 0540-2: 2002 Tepelnotechnické vlastnosti stavebných konštrukcií a budov. Tepelná ochrana. Časť 2 : Funkčné vlastnosti. Znamená to, že nepostačuje navrhnúť hrúbku tepelnej izolácie pre výsek obvodového plášťa na neprekročenie maximálnej normou stanovenej hodnoty súčiniteľa prechodu tepla UN (W/(m2.K), ale je nutné navrhnúť potrebnú hrúbku s ohľadom na splnenie hygienického kritéria, t.j. zabezpečenia vnútornej povrchovej teploty vyššej ako je kritická teplota rizika rastu plesní v miestach tepelných mostov pri uvažovaní teplotných a vlhkostných podmienok pôsobenia podľa lokality osadenia budovy a účelu užívania miestnosti. Takto navrhnutou hrúbkou tepelnej izolácie by sa malo preukázať splnenie energetického kritéria (pri uvažovaní počtu dennostupňov 3422 K.deň) určeného v závislosti na faktore tvaru budovy. Navrhnutou hrúbkou tepelnej izolácie v súčinnosti s ostatnými úpravami by sa malo preukázať splnenie potreby tepla na vykurovanie spĺňajúce predpoklad dosiahnutia aspoň triedy energetickej hospodárnosti B podľa vyhlášky MVRR SR č. 311/2009 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon č. 555/2005 Z.z. o energetickej hospodárnosti budov.
30) Je potrebné po zateplení budovy predložiť energetický certifikát ? Zateplenie obvodového a strešného plášťa sú dôležitou súčasťou významnej obnovy s výrazným podielom na znížení potreby tepla na vykurovanie. Uvedená zmena kvality tepelnej ochrany sa vo väčšine prípadov uskutočňuje v rámci riadneho stavebného konania na základe stavebného povolenia. Znamená to, že ako súčasť projektovej dokumentácie k stavebnému povoleniu by malo byť spracované projektové energetické hodnotenie tepelnej ochrany (aj zateplením) podľa vyhlášky MVRR SR č. 311/2009 Z.z. a ku kolaudácii by mal byť spracovaný energetický certifikát budovy na základe výpočtu energetickej hospodárnosti budovy a zatriedenia budovy do energetickej triedy. 31) Prečo obnova budov podľa smernice 2002/91/ES a zákona č. 555/ 2005 Z. z. je „významná" ?
Podľa preambule smernice 2002/91/ES obnova existujúcich budov väčšieho rozsahu by sa mala považovať za príležitosť prijať hospodárne opatrenia na zlepšenie energetickej hospodárnosti. Zlepšenie celkovej energetickej hospodárnosti však nemusí nevyhnutne znamenať celkovú obnovu budovy, ale mala by sa obmedziť na tie časti, ktoré sú najdôležitejšie z hľadiska energetickej hospodárnosti budovy a je finančne výhodná. Dodatočné náklady pri takejto obnove by sa mali vrátiť pomocou dosiahnutých úspor energie počas časového obdobia súvisiaceho s očakávanou technickou životnosťou investície. Tento rozsah obnovy v smernici nazvaný ako „major renovation" bol preložený ako významná obnova a definovaný v duchu smernice v § 2 ods. 7 Zákona č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov.
Odpovede na otázky č. 1 – 19, 29, 30 zostavila prof. Ing. Zuzana Sternová PhD.,
odpovede na otázky č. 20 – 28, 31 zostavil Ing. Anton Novotný .
zdroj: http://www.zpzb.sk - Združenie pre zatepľpvanie budov |
|