Čím a v akej hrúbke si zatepliť dom
 
Pridan: 02.07.2013  
 
  
Veľmi veľa podobných otázok o zatepľovaní domu – o hrúbke tepelnej izolácie, tepelnej izolácii stropu, čiastočnej tepelnej izolácii a zateplení interiéru - dostáva odborník našej stálej poradne. Z týchto typických otázok a z užitočných odpovedí nášho odborníka sme zostavili krátky článok, dúfame, že ním pomôžeme tým, ktorí sa práve chystajú zatepliť svoj dom.
Aká hrubá má byť vlastne tepelná izolácia? Realizátor zateplenia spravidla odporúča vždy 5 cm hrúbku izolácie, stena však môže byť rozdielna, a tak si vyžaduje aj rôznu hrúbku izolačnej vrstvy. Navyše aj odporúčané hrúbky sa postupne menia. Preto je dobré prezrieť si, aké hrúbky odborník aktuálne odporúča.

Stena z malorozmernej tehly

V prípade hrúbky steny 30 - 38 cm je minimálna hrúbka EPS tepelnej izolácie 12 cm, je však lepšie zvoliť si polystyrén s prímesou grafitu, pokiaľ Vám to Vaše finančné možnosti dovoľujú. 

Váľok

Steny je vhodné zatepliť izolačnými platňami z perforovaného polystyrénu, napr. Baumit Open, keďže váľok má oproti zvyčajnému pálenému murovaciemu materiálu vyšší obeh vlhkosti. Hrúbka tepelnej izolácie má byť najmenej 12 cm. Experimentovať so zateplením interiéru je vyslovene nebezpečné, pretože tak ohrozíte stabilitu budovy. (O problémoch súvisiacich so zateplením interiéru bude ešte reč nižšie.) 

Tehla B30

Na stenu B30 je potrebná izolácia hrúbky minimálne 12 cm. Pokiaľ z nejakých dôvodov nie je možné použiť takúto hrubú izolačnú vrstvu, potom si môžete zvoliť tepelnoizolačné platne s prímesou grafitu, ktoré postačia aj o 2-3 cm tenšie. 

Tehla Porotherm 30

Normou aktuálne určenej hodnote zodpovedá už aj hrúbka 5 cm, kľudne však môžete použiť aj hrubšiu vrstvu izolácie, keďže v prípade 14 cm poklesne súčiniteľ prechodu tepla (hodnota U) z 0,34 na 0,19.

Tehla Porotherm 38

Odporúčané minimum - ktoré si však nesmiete pomýliť s normou určenou povinnou hodnotou - je v tomto prípade 6 cm. Keďže je izolačná vrstva navyše lacná a má pomerne rýchlu návratnosť, môžete si vybrať hoci aj tepelnú izoláciu hrubú 12 cm. 

06_Szigeteles_vastagsag-1024x682.jpg


Plynový silikát


Súčiniteľ prechodu tepla plynového betónu sa pohybuje medzi 0,76 - 0,61, v závislosti od jeho typu. Na dosiahnutie dnes odporúčanej hodnoty 0,3 W/m²K je naň potrebné položiť 7 - 8 cm hrubú vrstvu izolácie. Aktuálne požiadavky síce spĺňa už aj hrúbka 5 cm, táto však nedosahuje odporúčané hodnoty, preto je vhodnejšia hrúbka 10 cm. 

Ytong 30

Tvárnice Ytong 30 aj samotné zodpovedajú nariadeniam o energetickej hospodárnosti budov. Pre dosiahnutie odporúčanej hodnoty (U=0,3 W/m²K) je však potrebná tepelná izolácia hrúbky 4 cm.

Ak máte steny z tohoto materiálu a chcete postaviť dom s nízkou spotrebou energie, budete potrebovať tepelnú izoláciu EPS hrúbky 8 cm. Ak to nie je Vašim cieľom, ale chcete znížiť náklady na kúrenie, potom je dobré postarať sa o tepelnú izoláciu stropu, respektíve dať prekontrolovať okná a dvere. 

Ytong 37,5

Takáto stena má v závislosti od typu murovacích prvkov súčiniteľ prechodu tepla 0,25 - 0,37 W/m²K, preto ak máte takéto steny, tepelná izolácia nie je bezpodmienečne potrebná. Pokiaľ by ste predsa len chceli zatepľovať, potom je vhodné použiť izoláciu EPS hrúbky 7 cm. 

Domy s ľahkou konštrukciou

Jednotlivé steny takýchto domov majú rozdielny súčiniteľ prechodu tepla, preto je odporúčanú hrúbku možné presne určiť iba ak sú tieto informácie k dispozícii. Hrúbka izolácie 10 cm však môže byť vo väčšine prípadov vhodná, pretože priveľmi hrubá izolácia nie je problémom. 

Čiastočné zateplenie

V prípade čiastočnej izolácie sa na hranici tepelne izolovaných povrchov a povrchov bez izolácie vytvára tepelný most, kde je teplota vnútorného povrchu steny, kvôli zmene prúdenia tepla, nižšia, ako pred zateplením. Na vnútorných povrchoch tu vzniká zvýšené riziko zrážania, kondenzácie pary. Práve preto sa čiastočné zateplenie neodporúča, nanajvýš iba ak budete v priebehu dvoch - troch sezón určite v zatepľovaní pokračovať. 

Zateplenie interiéru

Jedným z problémov zateplenia interiéru je odvod kondenzu, čo sa ešte dá dobre vyriešiť. Druhý problém však vzniká na pripojených konštrukciách, keďže na miestach, kde sa vonkajšia stena dotýka vnútorných nezateplených stien a stropu, vznikajú silné tepelné mosty, teplota ich vnútorných povrchov bude nižšia, ako pred zateplením. V týchto bodoch sa môže vytvárať pleseň.

V prípade stien a stropov sa dá problém riešiť polmetrovým „nábehom" ktorý už poskytuje potrebnú ochranu, ale v prípade podlahy veľmi nie. Otázkou tiež je, do akej miery sa dá nábeh tolerovať po estetickej stránke, respektíve aký vplyv bude mať tepelná izolácia izby, ktorú chcete chrániť, na neizolované plochy susedných bytov.

Nezabúdajte ani na to, že zvlášť v starých budovách je vodovodné potrubie vedené vo vonkajších stenách, v prípade tepelnej izolácie interiéru sa tak môže dostať do mrazovej zóny, čo môže viesť ku škodám, spôsobeným mrazom.

Existujú dva prípady, kedy tepelná izolácia interiéru možno nespôsobuje problémy. Jedným z nich je, ak už na dome je hrubšia vonkajšia tepelná izolácia, druhý prípad je, keď je dom v zime používaný iba dočasne, pretože je to povedzme chata. V prípade etapovitého používania sa totiž para, nazhromaždená počas obývaného obdobia, môže po ukončení používania odpariť bez toho, aby spôsobila na konštrukcii problémy. 

Zateplenie priečelia nestačí 

Najdôležitejšia je vždy hydroizolácia a izolácia stropu. Najväčšia časť tepla uniká cez strop. Je vhodné sem umiestniť izoláciu hrubú 20 cm. Pokiaľ je schodnosť povaly dôležitým hľadiskom, potom je vhodné použiť izoláciu kombinovanú s drevotrieskovými doskami. V takomto prípade je možné pomocou 16 cm hrubej izolácie dosiahnuť odporúčaný súčiniteľ prechodu tepla (U < 0,2 W/m²K).

Okrem toho je dôležitá tepelná izolácia potrebnej hrúbky aj na podnoži domu. Podnož je vystavená zvýšenému mechanickému zaťaženiu a vplyvu vlhkosti, preto je potrebné riešiť jej tepelnú izoláciu izolačným materiálom s nadpriemernou pevnosťou, odolným voči vlhkosti. Najhospodárnejšie je použitie tepelnoizolačných platní z expandovaného polystyrénu typu expert, na ktoré sa tak isto nanášajú prvky izolácie priečelia (lepidlo, sieťka, penetrácia, omietka). 

Tepelne izolovať sa samozrejme môže aj podlaha, sem odporúčame izoláciu EPS hrúbky 7 cm, ktorú však treba zaliať 5 cm hrubou vrstvou betónu. Pokiaľ sa toto riešenie nedá realizovať, pretože nie je možná demontáž podlahy, potom zostáva tepelná izolácia podnože až po úroveň zeme, čo tak isto prinesie značné zlepšenie. 

Ak sa Vám už jestvujúca tepelná izolácia zdá nedostatočná

Častým problémom je, že dávnejšia tepelná izolácia domu sa dnes už zdá nedostatočnou. Nie je nevyhnutne potrebné odmontovať izolačný materiál hrubý niekoľko cm, ďalšiu vrstvu izolácie naň však môžete umiestniť iba s použitím systému, ktorý na takéto použitie jeho výrobca odporúča. Medzi ne patrí napríklad Baumit lepiaca kotva s plastovým tŕňom, kde vhodné, stabilné upevnenie umožňuje umiestniť na starú vrstvu izolácie vrstvu novú. V opačnom prípade sa odporúča radšej úplná demontáž. 


ISOCELL - Zážitok z prírodnej izolácie

Majitelia domov v škandinávskych krajinách a v Kanade sú už desaťročia nútení efektívne a jednoducho riešiť tepelnú izoláciu kvôli horúcim letným a studeným zimným mesiacom. Aj u nás sa čoraz viac rozširuje čo najefektívnejšia tepelná izolácia obytných domov, zvláštnu aktualitu jej dáva aj dramatické zdražovanie cien energie. Celulóza (papier) už niekoľko desaťročí dokazuje svoje vynikajúce tepelnoizolačné vlastnosti aj v najextrémnejších poveternostných podmienkach. Vo vyššie spomínaných severských krajinách je celulóza už 70 rokov veľmi obľúbeným izolačným materiálom, ohľaduplným k životnému prostrediu. 

Čo je vlastne ISOCELL?

Základom izolačného systému ISOCELL je celulóza. Celulózové vlákna (prirodzené vlákna dreva) sa získavajú jednoduchým postupom z novinového papiera. Papier po jeho zomletí upravia na vločky, potom k nemu v záujme ohňovzdornosti, ochrany proti ohňu plesni a hlodavcom primiešajú bróm a fosfát. Vyššie uvedeným spôsobom sa novinový papier zmení na izolačný materiál. Hotový izolačný materiál je v predaji balený vo vreciach a ručne alebo strojovo sa nanáša do dutín, ktoré je potrebné vyplniť. 

Aké prednosti má ISOCELL:

• Účinná tepelná izolácia (súčiniteľ prechodu tepla v prípade hrúbky 14 cm: 0,32 W/m²K)
• Šetrný k životnému prostrediu (recyklovaný novinový papier a prírodné prísady)
• Bez akýchkoľvek škodlivých látok (v plnej miere prírodné, neškodí zdraviu)
• Dobrá vyplňovacia schopnosť (strojovým nánosom sa dajú vyplniť aj najužšie škáry)
• Nákladovo aj časovo efektívny
• Pri použití nevzniká odpad (netreba ho rezať, prispôsobiť na mieru)
• Pri prestavbe domu sa dá vybrať a opätovne použiť, vstavať


ISOCELL proti chladu v zime


Pri používaní tohoto izolačného materiálu treba dbať o to, aby bol vždy vstavaný bez škár. Pri niektorých izolačných materiáloch sa stretávame s problémom, že izolácia v priebehu rokov „zosadne", teda sa zhutní. Technika strojového nánosu materiálu ISOCELL umožňuje tepelnú izoláciu bez usadzovania sa a bez tepelných mostov, to znamená, že ako ISOCELL nanesieme, tak aj celé desaťročia zostane. ISOCELL sa môže používať v ktorejkoľvek časti budovy: na strope, medzi úložné hranoly, v podkroví, na bočných stenách.


ISOCELL proti teplu v lete


Nie je isté, že izolačný materiál, ktorý používame v zime za účelom šetrenia energiou, nás aj v lete ochráni pred horúčavami. Zatiaľ čo najdôležitejším meradlom tepelnej izolácie voči chladu je súčiniteľ prechodu tepla (takzvaná hodnota K), účinnosť izolácie proti teplu charakterizuje miera posuvu fáz. Hodnota posuvu fáz udáva v hodinách, s akým oneskorením sa dostane letná horúčava z vonkajšku budovy do vnútorných obytných priestorov. Posuv fáz je tým väčší, čím väčšia je tepelná kapacita vstavaného izolačného materiálu. Cieľom izolácie proti teplu v lete je odsunúť účinok tepla, vnikajúceho cez strechu a steny tak, aby najvyššia denná teplota dosiahla obytnú časť až vtedy, keď je teplota vonku taká nízka, že teplo, vyžarujúce z povrchov je možné vyvážiť vetraním. 

Zdroj: www.ingatlan.com

http://www.megabauinvest.eu/sk

 

-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
SLOVENSKÝ  PROJEKT MERANÍ GEOPATOGÉNNYCH ZÓN a GEOANOMÁLIÍ


Geologicka-mapa-SR-FB

          Projekt meraní Geopatogénnych Zón (Geoanomálií) prebieha za účelom štatistického vyhodnocovania podielu negatívnych zón v obydliach na celom Slovensku. Postupne bude vytvorená mapa s vyhodnotením lokalít viac, alebo menej vhodných na bývanie z hľadiska štatistického výskytu geoanomálií a geopatogénnych zón.  agentúra INGFOUR s.r.o. realizuje výjazdové merania Geopatogénnych Zón (Geoanomálií) pod vybranými obydliami na celom Slovensku.  Za účelom vyhodnotenia štatistického a geologického rozloženia geoanomálií pod obývanými oblasťami. Zároveň sa sleduje aj vplyv určitých architektonických prvkov obydlí, ktoré samy o sebe vedia určitým spôsobom eliminovať  geoanomálie a GPZ.
          
Zameraním geopatogénnych zón vo Vašom obydlí  zistíte aké opatrenia urobiť, aby ste sa doma cítili naozaj dobre. Napríklad jednoduchou zmenou umiestnenia miest kde spíte alebo sa najdlhšie zdržujete mimo geopatogénnych zón . Viac informácií: TU

 

Pozri tiež:

Levanduľa lekárska priamo od pestovateľky: www.byvajme.sk/levandula