VlhkosĹĄ v byte ÄŤo s Ĺ�ou.

MoĹľno sa vám bude zdaĹĄ, Ĺľe v ÄŤasti môjho ÄŤlánku je skrytá irónia, ale nie je to niÄŤ iné len otvorenie stále sa rozmáhajúceho problému nadmernej vlhkosti v našich bytoch. Môj názor zhrnutý v ÄŤlánku je spracovaný na základe vlastných skúseností z odborných meraní tepelnoizolaÄŤných vlastností obývaných stavieb a hlavne bytov v bytových domoch.

Jedným z kritérií dobrej vnútornej pohody v našom byte pre Äľudský organizmus je zloĹľenie vzduchu, ktorý si sami regulujeme. Áno sami.

V jednom mojom ÄŤlánku (Hurá ideme zatepliĹĄ) som písal o rovnováhe teploty, vlhkosti a o prúdení vzduchu v našich príbytkoch. Je správne, Ĺľe chceme šetriĹĄ energie a zateplíme si náš dom, byt. Vymeníme okná. Naše byty nie sú kancelárie, ani výrobné haly. Trávime v našich bytoch moĹľno polovicu nášho Ĺľivota. V našich bytoch varíme, perieme teda aj sušíme prádlo. Sprchujeme sa, dýchame. VeÄľa bytov má nefunkÄŤné odsávanie z kúpeÄľní, kuchýĹ�. Ak zistíme, Ĺľe sa nám zaÄŤínajú tvoriĹĄ na niektorých ÄŤastiach konštrukcie bytov plesne, hromĹľíme na správcov bytov. UĹľívame náš byt správne?

Pri jednom z meraní som nameral vo vnútri bytu 70% vlhkosĹĄ pri teplote 21°C. Vonku bola v tom ÄŤase 80% vlhkosĹĄ a 3°C. Po otvorení okien a intenzívneho vetrania vlhkosĹĄ v byte klesla v krátkom ÄŤase na 50%.  Nechcem v tomto ÄŤlánku opisovaĹĄ ako pomôĹľe aj vysoká vonkajšia vlhkosĹĄ pri nízkej teplote keÄŹ ju „pustíme“ do nášho bytu. V ÄŹalšom byte asi na 60 metrov štvorcových Ĺľijú štyria dospelí Äľudia a väÄŤší pes. Náš psík, alebo iné domáce zvieratká sú zatvorené skoro celý deĹ� v byte. Aj to sú zdroje tepla a vlhkosti, ale aj konzumenti kyslíka. NefunkÄŤný odsávaÄŤ pár a nefunkÄŤné odsávanie z kúpeÄľne nám zvýši vlhkosĹĄ v byte. Ráno otvoríme okná vyvetráme. V popoludĹ�ajších hodinách prichádzame z práce, zo školy... KeÄŹĹľe v zimnom období je vonku chladno a my prídeme do „tepla“, zdá sa nám nelogické vetraĹĄ. V domácom prostredí zaÄŤneme variĹĄ, praĹĄ, konzumovaĹĄ teplú stravu, sušiĹĄ prádlo, sprchovaĹĄ sa. OddychovaĹĄ pri televízii, internete, ÄŤasopise... Tak nás nenapadne vetraĹĄ, veÄŹ sme v tom prostredí uĹľ niekoÄľko hodín a organizmus si „zvykol“ na vnútornú klímu. Mikroorganizmy (plesne) si nájdu to najchladnejšie miesto (najÄŤastejšie okná a nedostatoÄŤne zateplený vonkajší plášĹĄ) v našom byte a pri zvýšenej vlhkosti, teplote a nedostatoÄŤnom prúdení vzduchu majú ideálne podmienky na mnoĹľenie. Týmto neĹľelaným stavom vnútorného prostredia nášho bytu môĹľeme Äľahko predchádzaĹĄ napríklad monitorovaním (meranie teploty a vlhkosti) našich bytových priestorov.  Nameraná vnútorná vlhkosĹĄ 60% nemá také isté zloĹľenie ako taká istá hodnota vlhkosti vo vonkajšom prostredí.

V závislosti od vnútornej teploty vzduchu a vlhkosti vnútorného vzduchu v miestnosti urÄŤíme kritickú povrchovú teplotu na vznik plesní (dolu uvedená tabuÄľka). Všimnime si, Ĺľe pri vlhkosti 70% v našom byte je to len asi 2°C rozdiel medzi vnútornou teplotou a kritickou povrchovou teplotou pre vznik plesĹ�ových polí.

Nerovnováha a zloĹľenie vzduchu v domácom prostredí môĹľe maĹĄ za následok rôzne zdravotné ĹĄaĹľkosti.

TabuÄľka podÄľa normy STN 73 0540-3.

Ing. Igor Kadlec, TSU PiešĹĄany                                                                 

Technický skúšobný ústav PiešĹĄany, Krajinská cesta 9, 921 01 PiešĹĄany

Internet: www.tsu.sk

 ------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

   SLOVENSKÝ   PROJEKT MERANÍ GEOPATOGÉNNYCH ZÓN a GEOANOMÁLIÍ  

LevanduÄľa lekárska priamo od pestovateÄľky: www.byvajme.sk/levandula