 |
 |
|
» Pridaj medzi obľúbené
» Hlavná Stránka
|
Nové firmy |
Najviac hľadané výrazy |
Inzercia |
|
|
| Pridané: 02.07.2013 | 
Vytlačiť článok |
| Súhrn odpovedí na naj?astejšie otázky oh?adom zatep?ovania | |
?asté otázkyZdruženie pre zatep?ovanie budov sa rozhodlo za?a? svoju internetovú stránku odpove?ami na naj?astejšie otázky súvisiace so zatep?ovaním budov. Veríme, že si tak do budúcnosti vytvoríme úzky kontakt so všetkými, ?o sa o zatep?ovanie zaujímajú a že im aj dobre poradíme. Sú?asne o?akávame, že Vaše otázky pomôžu i združeniu pozna? Váš názor a zobra? si z neho i pou?ene. Samozrejme, pokia? otázka bude príliš osobná, odpovieme mailom alebo inou formou. Otázky hodné zovšeobecnenia doplníme.
1) ?o je potrebné urobi? skôr než sa vlastníci bytov rozhodnú zatepli? svoj dom?
2) Je pre všetky paneláky vhodný jeden spôsob zatep?ovania? Ak áno, ktorý? Zatep?ovacie systémy sa odlišujú svojou podstatou pôsobenia. Známe sú v zásade dva princípy zatep?ovacích systémov: kontaktné a odvetrané. Okrem fyzikálnej podstaty sa odlišujú aj skladbou a cenou. Pre panelové budovy sú dosta?ujúce a vyhovujúce kontaktné zatep?ovacie systémy, ktoré na stavebný trh dodávajú viaceré firmy, ktoré by mali ma? o nich doklady preukazujúce zhodu vlastností s požiadavkami, ktoré sú vymedzené právnymi a technickými predpismi. Podstatou je, aby sa pri zateplení uplatnili systémy, pre ktoré boli vydané doklady preukazovania zhody. ?alšou dôležitou stránkou je zoh?adnenie vlastností stavebných konštrukcií bytového domu v spracovaní projektovej dokumentácie zateplenia. Táto projektová dokumentácia poslúži ako podklad aj po ukon?ení životnosti zateplenia (predpokladaná životnos? je 30 rokov).
3) Ko?ko financií je potrebné investova? do technického (papierového) projektu zatep?ovania?
Papierový projekt je v zmysle všetkých právnych predpisov spodrob?ujúcich stavebný zákon projektová dokumentácia. Ko?ko financií je potrebné investova? je zložitou otázkou. Tejto otázke by malo predchádza?, ?o má projektová dokumentácia obsahova? a v akej kvalite by mala by? spracovaná. Rozhodne platí, že najlacnejšie nemusí by? najlepšie. Isteže môže plati? aj opak. Ak však je sú?as?ou prehliadka budovy, spracovanie odborného posudku, návrh zatep?ovacieho systému a hrúbky tepelnej izolácie na základe tepelnotechnického posudku s preukázaním hygienického a energetického kritéria, prípadne statický posudok, projekt požiarnej bezpe?nosti, projekt organizácie výstavby, rozpo?et a samozrejme súbor výkresovej dokumentácie vrátane detailov a návrh vytvárania výstužnej vrstvy vrátane farebného, resp. architektonického riešenia je potrebné hovori? rádovo o sume 4-7 000 EUR. Je potrebné zdôrazni?, že projektant preberá zodpovednos? za daný návrh a zabezpe?enie funk?ných vlastností zateplených stavebných konštrukcií po?as celej životnosti zateplenia budovy.
4) Akú životnos? má zateplenie?
Ako bolo uvedené, zateplenie by pod?a našich predpisov malo ma? životnos? 30 rokov. Pod?a ETAG 004 – metodického predpisu na europské technické osved?enie kontaktné zatep?ovacie systémy v Europskej únii majú preukáza? životnos? minimálne 25 rokov.
5) Vyžadujú kontaktné zatep?ovacie systémy špeciálnu starostlivos??
Kontaktné zatep?ovacie systémy majú ako povrchovú úpravu omietky. Vz?ahujú sa teda na ne podmienky údržby rovnaké ako pre akéko?vek iné povrchové úpravy. Samozrejme, že je potrebné ošetri? prípadne vzniknuté trhliny a po 15-ich rokoch je možné predpoklada? potrebu vä?šej opravy vrátane obnovy farebného vzh?adu.
6) Existuje pre paneláky aj iný ekonomický spôsob úspory energie než je zatep?ovanie?
Zníženie spotreby tepla na vykurovanie je iba jedným z priaznivých ú?inkov zateplenia. Isteže, najvä?šia úspora je nekúri?. Každé zníženie teploty vnútorného vzduchu pri zachovaní pôvodného stavu prináša so sebou zvýraznenie vplyvu tepelných mostov a vznik hygienických nedostatkov – plesní. Samotný zásah do vykurovacieho systému nie je riešením problémov stavebných konštrukcií panelových, ale aj tehlových domov. Riešením nie je ani zabudovanie kvalitných otvorových výplní. Najvhodnejšia je komplexná obnova bytových domov.
7) Ovplyv?uje farba efektívnos? zateplenia? Vraj sú vhodnejšie svetlé odtiene, pre?o je to tak?
Požiadavka na farbu vonkajšej povrchovej úpravy súvisí s tepelnou prijímavos?ou (akumuláciou) tepla a d?žkovými zmenami vplyvom rozdielu teplôt. Zvýšenie teploty vrstvy spôsobuje vä?šie d?žkové zmeny. Pohltivos? tepla ovplyv?uje farba povrchu. Tmavšie odtiene spôsobujú vä?šie zohriatie povrchu.
V našich klimatických podmienkach je jednozna?ne vhodné iba zatep?ovanie zvonka. Zateplením zvonka sa prekryjú všetky tepelné mosty a zníži sa teplotné namáhanie nosných konštrukcií. Nosná konštrukcia sa dostáva celoro?ne do pôsobenia kladných teplôt. Pri zateplení zvnútra sú iným režimom namáhané stavebné konštrukcie v oblasti stykov obvodového pláš?a a vnútorných konštrukcií (stropy, steny) a iným ostatná ?as? obvodového pláš?a. Na vonkajšom povrchu to môže spôsobi? vznik ?alších trhlín. Oby?ajne dochádza ku kondenzácii vodnej pary na rozhraní zateplenia a pôvodného vnútorného povrchu. Oby?ajne v okrajových ?astiach (v kútoch), najmä posledného podlažia, vznikajú plesne.
9) Aké sú naj?astejšie chyby pri zatep?ovaní?
Je ich mnoho, ale vyplývajú hlavne z nedostato?nej prípravy (nekvalitne spracovanej projektovej dokumentácie alebo jej úplnej absencie), nekvalitnej práce zhotovite?a a zo snahy zlac?ova? realizáciu ?i už vplyvom kombinácie vrstiev vytváraním z materiálov iného systému, alebo vynechaním, napr. rôznych profilov a tmelov.
10) Ako sa im vyhnú??
Asi jediným spôsobom: rešpektovaním odborníkov aj ke? nie sú lacní, ale vykonajú zodpovednú prácu; týka sa to projektantov, zhotovite?ov, ale aj technického dozoru.
11) Sú?asné novostavby bytových domov sa stavajú už so zateplením, alebo to nie je pravidlom?
Na trhu je dostatok stavebných výrobkov, ktoré umož?ujú dosiahnutie požadovaných parametrov aj bez dodato?ného zateplenia. Technológia dodato?ného zateplenia (ako to vyplýva aj z terminológie) je ur?ená najmä na zabezpe?enie požadovaných parametrov tepelnej ochrany existujúceho, v minulosti postaveného fondu. Pri realizácii nosnej ?asti obvodového pláš?a novej budovy ako monolitickej železobetónovej konštrukcie je dodato?né zateplenie nevyhnutnos?ou. Tu je však vhodné uplatni?, v závislosti na ú?ele stavby, odvetrané zatep?ovacie systémy.
12) Bolo dodato?né zatep?ovanie panelákov potrebné aj v iných štátoch alebo je to špecifikum Slovenska?
S dodato?ným zatep?ovaním sa v tzv. západnej (resp. vyspelej) Európe za?alo už v 60-tych rokoch. Zatep?ovanie teda v sú?asnosti v týchto krajinách už nie je takou ve?kou témou, lebo tieto práce majú na vä?šej ?asti fondu budov za sebou.
13) Aké systémové poruchy sú problémom slovenských panelákov?
Bytové domy v Slovenskej republike sú postavené v 23. krajských materiálových variantách. Systémové poruchy týchto panelových domov vyjadrujú poruchy, ktoré nemohol ovplyvni? uživate? svojím konaním,ale na druhej strane pokial by sa tieto poruchy neodstranili v?as, mohli by vies? až k haváriám. Ich odstránenie jednozna?ne predchádza postupu obnovy bytového domu. Postupne bolo vytypovaných 12 systémových porúch, ktoré súvisia s konkrétnymi stavebnými sústavami a sú obsiahnuté v prílohe zákona ?.443/2010 Z. z. o dotáciach na rozvoj bývania a o sociálnom bývaníi spolu s návrhom riešenia ích odstránenia.
14) Kde sa správca môže informova?, ak chce da? skontrolova? stav domu?
Pod?a podmienok stanovených v zákone ?. 443/2010 Z.z. odborný posudok, ktorým sa potvrdzuje alebo nepotvrdzuje výskyt systémovej poruchy, spracováva autorizovaný inžinier zapísaný v zozname Slovenskej komory stavebných inžinierov alebo organizácia, ktorá takéto osoby zamestnáva.
15) Majú nárok na štátnu dotáciu (na opravu poruchy) aj obyvatelia domu, v ktorom sú všetky byty v osobnom vlastníctve?
Podmienky pre poskytovanie dotácie na odstránenie systémových porúch nerozlišujú typ vlastníctva bytov.
16) V akom prípade strácajú obyvatelia domu nárok na štátnu dotáciu?
Všetky tieto dôvody sú uvedené v už spomínanom zákone ?. 443/2010 Z.z. Jednozna?ne však vtedy, ak sa na ich dome systémová porucha nevyskytuje, alebo s odstra?ovaním systémovej poruchy za?ali skôr, ako bola prijatá ich žiados? na poskytnutie dotácie.
17) Môžu opravy systémových porúch realizova? bežné stavebné firmy, alebo sú potrebné špecializované? ?ažko rozlíši?, ?o je to bežná alebo špecializovaná firma. Rozhodne by sa mala preukáza? referenciami. Ak je sú?as?ou odstra?ovanie systémovej poruchy zateplením, je nevyhnutné využi? služby firmy, ktorá je nosite?om licencie na práce zatep?ovania. Licencie vydáva Technický a skúšobný ústav, n. o. v Bratislave.
18) Existuje termín, do ktorého najneskôr je možné žiada? o štátnu dotáciu na odstránenie systémovej poruchy? Pod?a platného zákona ?. 443/2010 Z.z. pre všetky formy žiadostí o dotácie stanovený termín do konca februára bežného roka. Žiadosti príslušné krajské úrady za?ínajú prebera? po ujasnení výšky dotácie, ?iže obvykle po 1. januári bežného roka.
19) Je možné pri odstránení systémových porúch uplatni? ako riešenie zatep?ovanie budovy. V prílohe spomínaného zákona ?. 443/2010 Z.z. je popísaných 12 systémových porúch i s návrhom vhodného riešenia odstránenia tejto poruchy. U 9 systémových porúch je ako sú?as? vhodného riešenia odstránenia poruchy navrhnuté zatep?ovanie.
20) Aké ?alšie známe formy finan?nej podpory obnovy bytovej budovy, konkrétne zatep?ovania sú dostupné ?
Je ích nieko?ko a je potrebné pozna? nielen formu a výšku podpory, ale aj ích výhodnos? a podmienky poskytovania. ŠFRB poskytuje výhodný stavebný úver na 20 rokov na ú?el podpory obnovy bytovej budovy až do výšky 8000 Sk / m2 podlahovej plochy, tohto roku s 1% úrokovou sadzbou. Úver sa poskytuje len raz, preto je ho predovšetkým vhodné využi? na komplexnú obnovu bytovej budovy.
Ú?elové úvery na obnovu ( rekonštrukciu ) bytovej budovy poskytujú stavebné sporite?ne , ale aj ?a?šie bankové subjekty. Využi? ponuku stavebných sporitelní je výhodné najmä vtedy, ak sme za?ali šetri? skôr.Treba však preukáza? našetrených 10 % celkových prostriedkov, pri medziúvere u 1.SS sta?í v sú?asnosti 5 %. V ponuke komer?ných bánk je možnos? rýchlejšieho získania úveru a v niektorých prípadoch i výhodnejšia forma ru?enia.
Obnovu bytovej budovy je možné rieši? aj cez hypotekárne úvery. Tieto úvery sa poskytujú v rozpätí 100 tisíc – 500 tisíc Sk s výhodnou lehotou splatnosti 10 – 20 rokov. Horná hranica úveru je obmedzená hodnotou založenej nehnute?nosti, najviac však do výšky 70 % ceny nehnute?nosti.
21) ?o rieši Usmernenie MVRR SR z 24. 8. 2007 k problematike spôsobu povo?ovania zmien dokon?ovaných stavieb - stavebných úprav súvisiacich so zmenou tepelnej ochrany budov dodato?ným zatep?ovaním ?
Zmeny oproti poslednému Usmerneniu MVRR SR z 9. 2. 2005 k tejto problematike sú vyvolané novými právnymi predpismi na energetickú hospodárnos?. Oproti pôvodnému zneniu z ktorého sa vychádza boli zmenené tieto ?asti textu usmernenia „Projekt pre realizáciu by mal obsahova? aj riešenie všetkých zásadných detailov (napr. detaily obvodového pláš?a, detaily okien a ich osadenia, detaily strechy, detaily balkónov, lodžií a terás, detaily súvisiace s navrhovaním výstužnej mriežky v zatep?ovacích systémoch vyplývajúce zo zásad riešenia protipožiarnej bezpe?nosti, odsúhlasených Prezídiom hasi?ského a záchranného zboru), ktoré pri ich nesprávnom zhotovení môžu negatívne ovplyvni? výsledný efekt zatep?ovania budov (napr. tepelnými mostami, zatekaním a pod.), ?o môže stavebný úrad pod?a okolností konkrétneho prípadu zabezpe?i? aj v podmienkach stavebného povolenia (§ 66 ods. 3 písm. a) stavebného zákona). Pod?a § 4 ods. 1 zák. ?. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, budovy na ktoré sa vz?ahujú ustanovenia tohto zákona musia sp??a? minimálne požiadavky na energetickú hospodárnos? nových budov ur?ené technickými normami (predovšetkým STN 73 0540, pri významne obnovovaných budovách treba splni? aspo? kritéria minimálnych požiadaviek stanovené STN 73 0540 : 2002).Pri významnej obnove budovy, ktorej sú?as?ou je pod?a zákona ?. 555/2005 Z.z. aj tepelná ochrana zateplením jej obvodového pláš?a treba dosiahnutie potrebných tepelnotechnických kritérií zabezpe?i? (preukáza?) postupom stanoveným v § 4 ods. 3 tohto zákona, pri akceptovaní vyhlášky MVRR SR ?. 311/2009 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon ?. 555/2005 Z.z. Na stavebné úpravy súvisiace so zatep?ovaním budov alebo ich ?astí, ktoré sp??ajú kumulatívne všetky 4 kritériá pod?a § 55 ods. 2 písm. c) stavebného zákona
Je možné odporú?a? nasledovnú postupnos? krokov :
1/ zisti? ?i na danej budove je možné uplatni? systémové poruchy, na ktoré sa poskytuje dotácia štátu. Ak áno, sú?as?ou navrhovaného riešenia u 9 z 12 systémových porúch je zatep?ovanie budov. Upres?uje to zákon ?. 443/2010 Z. z.
2/ využi? program obnovy bytovej budovy u ŠFRB, najmä ak chceme obnovu budovy rieši? komplexne. ŠFRB požaduje na zatep?ovací systém doklad preukazovania zhody, zatep?ovanie musí robi? firma s udelenou licenciou a sú?as?ou obnovy sú nevyhnutné stavebné úpravy oprav vystupujúcich ?asti stavby. Po realizácii zatep?ovania sa musí hydraulicky vyregulova? ústredné vykurovanie. ŠFRB poskytuje najvyšší úver s najnižšou úrokovou sadzbou na najdlhší ?as, ale ten sa môže skráti? formou ru?enia. Podporu je možné poskytnú? len raz,
3/ využi? ponuku stavebných sporite?ní pre obnovu a rekonštrukciu bytov, najmä ak sme za?ali šetri? skôr. Treba však preukáza? našetrených 10 % celkove požadovaných prostriedkov, po?íta? s medziúverom (sta?í aj 5% našetrených prostriedkov) a neskôr s úverom. Je potrebné vždy si preveri? aktuálny stav podmienok sporitelní.
4/ posúdi? ponuky 10 komer?ných bank a ich ú?elové ponuky na obnovu a rekonštrukciu budovy. V ponuke je možnos? rýchlejšieho získania úveru a v niektorých prípadoch i výhodnejšia forma ru?enia. V ponuke je i kombinácia foriem podpory a tieto ponuky sú výhodné pri dop??aní riešenia obnovy, kedy sa nedá už využi? ŠFRB.
23) Oknami uniká najviac tepla, nie je preto výhodné radšej vymeni? okná ako zatepli? steny?
Oknami uniká naozaj najviac tepla, preto okná sú zdrojom najvä?ších úspor. Samozrejme záleží aj na ich ploche a tým podiele na celkových tepelných stratách. Staré drevené zdvojené okná majú vysoký sú?inite? prechodu tepla, majú vysokú infiltráciu, majú nevhodné a ?asto i nefunk?né kovanie. Sú vä?šinou po reálnej životnosti a ur?ite po tzv. životnosti morálnej. Okná, aspo? všade tam, kde nie je nútené vetranie, zabezpe?ujú aj výmenu vzduchu v miestnosti. Ovplyv?uje sa tým relatívna vlhkos? vzduchu v miestnosti. Krátkym, ale intenzívnym vetraním sa vymení vlhký vnútorný vzduch za vzduchu vonkajší s nízkym obsahom vlhkosti. Výmena okien by sa mala uskuto?ni? pred zateplením obvodového pláš?a, ?ím sa zvýši teplota na vnútornom povrchu obvodového pláš?a. Výmenou okien za nové, tesnejšie sa mení vlhkostný režim v miestnostiach. Pri zníženej výmene vzduchu narastá relatívna vlhkos? vzduchu, ?ím môže pri nezmenených tepelnoizola?ných vlastnostiach obvodového pláš?a skôr dochádza? k rastu plesni. Zvýšením vnútornej povrchovej teploty obvodového pláš?a vplyvom zateplenia na vonkajšom povrchu, vrátane ostenia, nadpražia, parapetu, sa toto nebezpe?ie odstráni.
24) Je pravda, že zateplením, najmä pri tepelnej izolácii na báze penového polystyrénu (EPS), sa konštrukcia príliš uzavrie a „nedýcha"?
Vlhkostné vlastnosti stavebných materiálov charakterizuje faktor difúzneho odporu a stavebných konštrukcii difúzny odpor. ?ím je hodnota faktora difúzneho odporu nižšia, tým materiál lepšie prepúš?a vodnú paru. Difúzny odpor závisí aj na hrúbke materiálu. Vhodnos? použitia jednotlivých tepelnoizola?ných materiálov (tepelná izolácia na báze minerálnej vlny alebo penového polystyrénu) závisí na vlastnostiach pôvodných konštrukcii a na obsahu vlhkosti a teplote vzduchu v miestnostiach budovy. Rozhodujúcou podmienkou pre výber tepelnoizola?ného materiálu, ale aj zatep?ovacieho systému je ú?el budovy. V budovách na bývanie, administratívnych budovách apod. nepôsobia významné zdroje vlhkosti a preto je možné na zateplenie uplatni? kontaktné zatep?ovacie systémy s tepelnou izoláciou ?i z penového polystyrénu alebo minerálnej vlny. Budovy, ako napr. plavárne s vnútorným režimom užívania namáhaným vysokou vlhkos?ou, je potrebné zatepli? odvetraným zatep?ovacím systémom s tepelnoizola?nou vrstvou na báze minerálnej vlny. Vhodnos? uplatnenia navrhovaného systému je vždy potrebné preukáza? výpo?tom.
25) Ako sa správa?, aby sa predpokladané úspory dosiahli ?
Ak sa aj uskuto?nia všetky opatrenia, ktoré prinášajú úspory energie a tieto práce budú vykonané v potrebnej kvalite vytvoril sa len predpoklad pre dosiahnutie úspor energie. Skuto?né úspory energie ovplyvní vlastník svojím správaním. Správne zateplená budova i pri 21-22 stup?ov tepla vytvára potrebnú vnútornú pohodu a preto túto teplotu je potrebné pravidelne regulova? cez termostatické ventily. Treba si vytvori? vlastný režim nastavenia teplôt v jednotlivých miestnostiach. Ve?kú pozornos? je potrebné venova? vetraniu. Má by? intenzívne a pomerne krátke. Podobne sa je potrebné správa? i pri spotrebe teplej vody a elektriny. Kone?né úspory energie v byte a v bytovom dome ovplyv?uje jeho vlastník svojím správaním zameraným na šetrenie energii v byte a v budove
26) Kedy môže výrobca zatep?ovacieho (tepelnoizola?ného) systému uplat?ova? na svoj výrobok zna?ku CE ? Na hodnotenie zhody skladaného výrobku „Tepelnoizola?ný systém na vonkajšiu tepelnú ochranu stien" (skupina výrobkov ?. 2101 pod?a prílohy ?. 1 Vyhlášky MVRR SR ?. 558/2009 Z. z.) nie je spracovaná európska harmonizovaná norma a preto sa na výrobok musí vypracova? európske technické osved?enie (ETA) a to pod?a pokynu ETAG 004, ktorý schválila EOTA (Európska organizácia pre technické osved?ovanie). Osved?ovacie miesto (v SR TSÚS n. o.) po uzavretí zmluvy s výrobcom spracuje návrh ETA a hodnotiacu správu (Evoluation Report). Návrh ETA a hodnotiacu správu, ktorá predovšetkým obsahuje výsledky skúšok odošle na pripomienkovanie hovorcom všetkých ?lenských státov EÚ a až po získaní všeobecného súhlasu vydá osved?ovacie miesto ETA jeho výrobcovi. ETA je však len technická špecifikácia. Vlastné preukazovanie zhody posúdi výsledky získané v procese osved?ovania a tieto musia by? uznané notifikovanou osobou. ETA v spojení s postupmi preukazovania zhody umož?uje výrobcom umiestni? na výrobok CE ozna?enie. 27) Aký význam má pre vlastníka budovy výber zhotovite?a, ktorý má licenciu ? Pri výbere zhotovite?a zatep?ovacích prác na stavbe, ktorý má na tieto práce licenciu od TSÚS n. o., si vlastník vyberá aj systém zatep?ovania. Kvalita prác zhotovite?a je kontrolovaná tre?ou nezávislou stranou, ktorá je akreditovaným inšpek?ným orgánom pre overovanie kvality stavebných prác a realizuje sa systém zatep?ovania na ktorý je doklad preukazovania zhody pod?a zákona ?. 90/1998 Z. z. o stavebných výrobkoch v znení neskorších predpisov. Kvalifikácia zhotovite?a akreditovaným inšpek?ným orgánom je požadovaná normou STN 73 2901 a tá je záväzná cez § 43g ods. 2 Stavebného zákona. 28) Do akých výšok stavby a za akých podmienok je v zatep?ovacom systéme možno uplatni? EPS (penový polystyrén) ? V zmysle ?lánku 117a zmeny 8 STN 73 0802 je zrejmé, že pri stavbách s požiarnou výškou do 22,5 m je možné použi? v kontaktných zateplovacích systémoch do výškovej polohy požiarneho úseku najviac 22,5 m tepelnú izoláciu s triedou reakcie na ohe? E (pod?a STN EN 13 501-1) alebo tepelnú izoláciu hor?avosti A alebo B (pod?a STN 73 0861 alebo STN 73 0862) a kontaktný zateplovací systém musí ma? triedu reakcie na ohe? najviac B-s1, d0. Pri požiarnej výške nad 22,5 m musí sa od tejto výšky použi? tepelná izolácia s triedou reakcie na ohe? najviac A2-s1, d0, (pod?a STN EN 13 501-1) alebo tepelná izolácia hor?avosti A alebo B (pod?a STN 73 0861 alebo STN 73 0862) a kontaktný zateplovací systém musí ma? triedu reakcie na ohe? najviac A2-s1, d0. Prvú podmienku spl?a EPS uvádzaný v dokladoch preukazovania zhody pre tepelnoizola?né kontaktné systémy a je možné použi? ho do požiarnej výšky 22,5 m, prípadne pri vyšších budovách ho kombinova? a uplat?ova? len do výšky 22,5m
29) Pod?a ?oho sa navrhuje hrúbka tepelnej izolácie v zatep?ovacom systéme ? Hrúbka tepelnej izolácie v kontaktnom zatep?ovacom systéme (KZS) aplikovanom na obvodovom plášti sa navrhuje postupmi, ktoré vyplývajú z STN EN ISO 6946 a STN EN ISO 13790, pri?om je potrebné preukáza? splnenie štyroch kritérií reprezentujúcich požiadavky na tepelnú ochranu stavebných konštrukcií a budov pod?a STN 73 0540-2: 2002 Tepelnotechnické vlastnosti stavebných konštrukcií a budov. Tepelná ochrana. ?as? 2 : Funk?né vlastnosti. Znamená to, že neposta?uje navrhnú? hrúbku tepelnej izolácie pre výsek obvodového pláš?a na neprekro?enie maximálnej normou stanovenej hodnoty sú?inite?a prechodu tepla UN (W/(m2.K), ale je nutné navrhnú? potrebnú hrúbku s oh?adom na splnenie hygienického kritéria, t.j. zabezpe?enia vnútornej povrchovej teploty vyššej ako je kritická teplota rizika rastu plesní v miestach tepelných mostov pri uvažovaní teplotných a vlhkostných podmienok pôsobenia pod?a lokality osadenia budovy a ú?elu užívania miestnosti. Takto navrhnutou hrúbkou tepelnej izolácie by sa malo preukáza? splnenie energetického kritéria (pri uvažovaní po?tu dennostup?ov 3422 K.de?) ur?eného v závislosti na faktore tvaru budovy. Navrhnutou hrúbkou tepelnej izolácie v sú?innosti s ostatnými úpravami by sa malo preukáza? splnenie potreby tepla na vykurovanie sp??ajúce predpoklad dosiahnutia aspo? triedy energetickej hospodárnosti B pod?a vyhlášky MVRR SR ?. 311/2009 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon ?. 555/2005 Z.z. o energetickej hospodárnosti budov.
30) Je potrebné po zateplení budovy predloži? energetický certifikát ? Zateplenie obvodového a strešného pláš?a sú dôležitou sú?as?ou významnej obnovy s výrazným podielom na znížení potreby tepla na vykurovanie. Uvedená zmena kvality tepelnej ochrany sa vo vä?šine prípadov uskuto??uje v rámci riadneho stavebného konania na základe stavebného povolenia. Znamená to, že ako sú?as? projektovej dokumentácie k stavebnému povoleniu by malo by? spracované projektové energetické hodnotenie tepelnej ochrany (aj zateplením) pod?a vyhlášky MVRR SR ?. 311/2009 Z.z. a ku kolaudácii by mal by? spracovaný energetický certifikát budovy na základe výpo?tu energetickej hospodárnosti budovy a zatriedenia budovy do energetickej triedy. 31) Pre?o obnova budov pod?a smernice 2002/91/ES a zákona ?. 555/ 2005 Z. z. je „významná" ?
Pod?a preambule smernice 2002/91/ES obnova existujúcich budov vä?šieho rozsahu by sa mala považova? za príležitos? prija? hospodárne opatrenia na zlepšenie energetickej hospodárnosti. Zlepšenie celkovej energetickej hospodárnosti však nemusí nevyhnutne znamena? celkovú obnovu budovy, ale mala by sa obmedzi? na tie ?asti, ktoré sú najdôležitejšie z h?adiska energetickej hospodárnosti budovy a je finan?ne výhodná. Dodato?né náklady pri takejto obnove by sa mali vráti? pomocou dosiahnutých úspor energie po?as ?asového obdobia súvisiaceho s o?akávanou technickou životnos?ou investície. Tento rozsah obnovy v smernici nazvaný ako „major renovation" bol preložený ako významná obnova a definovaný v duchu smernice v § 2 ods. 7 Zákona ?. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov.
Odpovede na otázky ?. 1 – 19, 29, 30 zostavila prof. Ing. Zuzana Sternová PhD.,
odpovede na otázky ?. 20 – 28, 31 zostavil Ing. Anton Novotný .
zdroj: http://www.zpzb.sk - Združenie pre zatep?pvanie budov |
|
TOP ponuky |
|
|
TOP články |